Bělecy

wjes w Zhorjelskim wokrjesu, gmejnski dźěl Lubija

Bělecy[1] (němsce Bellwitz) su hornjołužiska wjeska, kotraž słuša wot lěta 2003 k Lubijej.

Bělecy
Bellwitz
město: Lubij
zagmejnowanje: 1970 (do Korec-Bělec)
wysokosć: 225-250 metrow n.m.hł.
51.127514.701111111111225-250
póstowe čisło: 02708
předwólba: 03585
Bělečanski hród

Bělečanski hród

GeografijaWobdźěłać

Wjeska leži w hornjołužiskich honach, 4,5 kilometry sewjerowuchodnje stareho města a mjez 225 a 250 m nad mórskej hładźinu njedaloko Lubaty, kotraž je tule hłuboku skału tworiła. Susodne wsy su Małe Radměrcy na sewjerowuchodźe, Róžany na wuchodźe, Korecy na juhu, wosadna wjes Ketlicy zady skały na tamnym brjoze rěki a Wopaleń na sewjerozapadźe.

StawiznyWobdźěłać

Sewjerozapadnje wsy, na lěwym brjoze Lubaty, nadeńdźe so stare hrodźišćo, kotrež so tež wot serbskich Milčanow wužiwaše. Jenož někotre sta metrow dale na juhu, na kromje Korec, steji dalše mjeńše hrodźišćo. Prěnje naspomnjenje wsy sameje jako Belenwitz pochadźa pak hakle z lěta 1312.[2] Wjes bě wot 14. hač do 19. lětstotka we wobsydstwje tamnišeho ryćerkubła.

Po statistice Arnošta Muki mějachu Bělecy w lěće 1884 159 wobydlerjow, mjez nimi 140 Němcow a 19 Serbow (12 %), kiž rěčachu Lubijsku narěč.[3] Dźensa so we wsy hižo njeserbuje. Ewangelscy Bělečenjo přisłušeja wot 16. lětstotka Ketličanskej wosadźe.

ŽórłaWobdźěłać

  1. Jurij Kral: Serbsko-němski słownik hornjołužiskeje rěče. Maćica Serbska, Budyšin 1927.
  2. Bělecy w Digitalnym stawizniskim zapisu městnow Sakskeje (němsce)
  3. Ernst Tschernik: Die Entwicklung der sorbischen Bevölkerung. Akademie-Verlag, Berlin 1954, str. 103. → wšě wjeski

WotkazWobdźěłać

  Commons: Bělecy – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije