Železniska čara Lubij–Radwor

něhdyša železniska čara w Hornjej Łužicy
(ze strony „Železniska čara Radwor–Lubij” sposrědkowane)
Lubij–Radwor
Čarowe čisło:5081; sä. LR
Čarowa dołhosć:40,454 km
Kolijowy wotstawk:1435 mm (Normalne kolije)
Maksimalne chilenje: 20 
Minimalny radius:300 m
Najwyša spěšnosć:50 km/h
Strecke – geradeaus
ze Zhorjelca
Bahnhof, Station
0,00 Lubij (Sakska) 264 m
   
do Žitawy a do Habrachćic
   
do Budestec
   
do Drježdźan
   
4,21 Ketlicy (Sakska) 253 m
   
5,63 Wopaleń 230 m
   
7,32 Małe Radměrcy 202 m
   
8,63 Hłušina (p Lubija/Sakska) 199 m
   
11,17 Łuwoćicy 188 m
   
12,85 hospodarski puć (10 m)
   
13,30 Malećicy 190 m
   
Zhorjelska kružna železnica ze Zhorjelca
   
15,49 Wóspork (Sakska) 184 m
   
16,83 wiadukt Hrodźišćo (170 m)
   
16,83 zwjazkowa awtodróha 4
   
18,41 Hrodźišćo (Hornja Łužica) 184 m
   
20,07 přechod přez hospodarski puć (18 m)
   
20,61 přechod přez hospodarski puć (21 m)
   
wotbóčka OLBA
   
22,27 Bart (Sakska) 152 m
   
22,64 Lubata (28 m)
   
22,99 Lubata (28 m)
   
23,62 Młynske hrjebje (60 m)
   
26,28 Hućina (Sakska) 148 m
   
26,83 přiliwowy móst (11 m)
   
27,85 Mała Sprjewja (36 m)
   
27,96 přiliwowy móst (11 m)
   
28,02 přiliwowy móst (11 m)
   
28,37 Čertownja (22 m)
   
28,52 Sprjewja (36 m)
   
30,22 Klukš 160 m
   
33,85 wotbóčka Adolfowa hěta Chróst
   
33,88 wotbóčka Margarećina hěta
   
34,11 Wulka Dubrawa 172 m
   
36,12 Lutobč 167 m
   
37,95 Radwor Hp 158 m
   
z Wojerec
   
40,46 Radwor (Sakska)
   
do Budyšina

Železniska čara Lubij–Radwor (čo. 6581) bě pódlanska čara mjez Lubijom a Radworjom w Sakskej, kotraž bě prěnjotnje planowana jako wuchodny wotrězk Sakskeje sewjerowuchodneje železnicy. Tuta měješe wjesć z Lubija přez Wóspork a Radwor hač do Kamjenca a dale do Ryzawy. Čara bě zwjazana z čaru Drježdźany–Zhorjelc w Lubiju a z Budysko-Wojerowskej čaru w Radworju.

Stawizny wobdźěłać

 
Wulkodubrawske dwórnišćo
 
Hrodźišćanski wiadukt nad Lubatu

Sakski krajny sejm projekt železniskeje čary do Wósporka w měrcu 1892 schwali. Twarjenske dźěla zahajichu so potom dnja 1. apryla 1894. Twarjenje njebě z wulkimi problemami zwjazane, dokelž wjedźeše čara přez krajinu podłu Lubaty, tak zo móžachu čaru Lubij–Wospórk hižo dnja 1. awgusta 1895 přepodać.

Kónc 19. lětstotka załožichu so wokoło Wulkeje Dubrawy nowe wulkozawody kaž Margarećina hěta, kotrež trjebachu bórze železniski zwisk, zo bychu swoje produkty lěpje transportować móhli. Natwar noweje čary z Wósporka přez Wulku Dubrawu do Radworja so 14. junija 1900 schwali a twar zahaji so 1. oktobra 1902. Jeničke wjetše twarjenje na čarje bě 170 metrow dołhi wiadukt nad Lubatu pola Hrodźišća z dźesać wobłukami. Dnja 10. nowembra 1903 so wotrězk Wóspork–Bart wotewrě, twar čary mjez Bartom a Radworjom so pak dliješe. Tam zahajichu so twarske dźěła hakle 7. měrca 1905. Trěbnej běštej wulki móst nad Sprjewju a nowotwar Radworskeho dwórnišća jako křižowanišćo z Wojerowskej čaru. Cyłkowna čara Lubij–Radwor so 1. meje 1906 zahaji.

W prěnich lětach wobchadźachu jenož štyri ćahowe pory z najwyšej spěšnosću wot 30 km/h po cyłej čarje. Wot 1960tych lět pokazachu so njelěpšiny poměrnje pomałkich ćahow porno nowym awtobusam, jězdźacym po direktnym puću do Budyšina, tak zo spadnychu ličby pasažěrow. Za nakładny wobchad z Bartskeje bazaltownje a Margarěćineje hěty wosta čara pak njenarujomna.

Dnja 27. meje 1972 so wosobowy wobchad mjez Lubijom a Bartom zastaji, w nazymje samsneho lěta tež na zbytnej čarje do Radworja. Čara Lubij–Bart so hižo 1973 wottwari, mjeztym zo jězdźachu nakładne ćahi wot Barta do Radworja hišće hač do lěta 1994. 1997 zawrě so Hućinjanske dwórnišćo a dnja 15. awgusta 1998 posledni wotrězk čary mjez Hućinu a Radworjom. Kolije so hač do lěta 2004 wottwarichu.

Literatura wobdźěłać

  • Eisenbahnstrecke Weißenberg/Wóspork–Radibor/Radwor. W: Oberlausitzer Heide- und Teichlandschaft (= Werte der deutschen Heimat. Zwjazk 67). 1. nakład. Böhlau, Köln/Weimar/Wien 2005, ISBN 978-3-412-08903-0, str. 234sl.


Wotkazaj wobdźěłać

  Commons: Železniska čara Lubij–Radwor – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije