Holešow

wjes w Hornjej Łužicy, gmejnski dźěl Njeswačidła

Holešow (němsce Holscha) je wjeska z třiceći wobydlerjemi[2] w hornjołužiskim wokrjesu Budyšin. Słuša ke gmejnje Njeswačidło a leži 148 m nad mórskej hładźinu mjez někotrymi hatami a Čornicu. Hač do lěta 1936 běše samostatna gmejna z wjesnym dźělom Holešowska Dubrawka. Zwjazkowa dróha 96 (BudyšinWojerecy) wjedźe přez wjesku.

Holešow
Holscha
Połoženje Holešowa na karće Hornjeje Łužicy
Połoženje Holešowa na karće Hornjeje Łužicy
DEC
Połoženje Holešowa
Połoženje Holešowa
gmejna: Njeswačidło
zagmejnowanje: 1936
wobydlerstwo: 30 (31. decembra 2022)[1]
wysokosć: 148 metrow n.m.hł.
51.26916666666714.346666666667148
póstowe čisło: 02699
předwólba: 035933
wotwodźene
słowa:
wobydler/ka:
Holešowčan/-ka
adjektiw:
Holešowski
skłonowanje:
Holešowa, Holešowej, Holešow, Holešowom, w Holešowje
Powětrowy wobraz (2018)
Powětrowy wobraz (2018)

Powětrowy wobraz (2018)

Geografija wobdźěłać

Susodne wjeski su Nowa Wjes na sewjerozapadźe, Holešowska Dubrawka na sewjerowuchodźe, Mały Holešow na juhozapadźe a Njeswačidło na zapadźe.

Ležownostne mjena wobdźěłać

Arnošt Muka je slědowace ležownostne mjena w swojej Statistice zapisał: Włosanka, Pasowka, Stare Błóta.

Stawizny wobdźěłać

 
Něhdyši Holešowski młyn

Prěnje historiske naspomnjenje bě wokoło 1400 jako Holeschaw abo Holesaw.[3]

Wobydlerstwo a rěč wobdźěłać

W lěće 1884 měješe wjes po Mukowej statistice 208 wobydlerjow, z nich 194 Serbow (93 %).[4]

Po ludličenju w lěće 2011 bydlachu we wsy 48 wobydlerjow w přerěznej starobje wot 44,1 lět (Sakska: 46,4).[5]

Ewangelscy wobydlerjo přisłušeja Njeswačanskej wosadźe.

Kulturne pomniki wobdźěłać

 
Něhdyši Holešowski hosćenc při B96

Jako připóznate kulturne pomniki steja pod škitom něhdyši hosćenc při B96 (čo. 12) z 18. lětstotka, kamjentny pućnik při sewjernym kóncu wsy na směr Holešowsku Dubrawku kaž tež knježi dom a hospodarskej twarjeni něhdyšeho Holešowskeho ryćerkubła (čo. 1, 1a, 2 a 3).

Wosobiny wobdźěłać

  • Manfred Symank (1938–2020) – serbski wučer, šulski inspektor a awtor wučbnicow; rodźeny w Holešowje

Literatura wobdźěłać

  • Neudorf/Nowa Wjes, Holscha/Holešow und Holschdubrau/Holešowska Dubrawka. W: Oberlausitzer Heide- und Teichlandschaft (= Werte der deutschen Heimat. Zwjazk 67). 1. nakład. Böhlau, Köln/Weimar/Wien 2005, ISBN 978-3-412-08903-0, str. 203–205.


Žórła wobdźěłać

  1. staw: 31. decembra 2022; Podaća gmejnskeho zarjadnistwa Njeswačidło
  2. staw: 31. decembra 2022; Podaća gmejnskeho zarjadnistwa Njeswačidło
  3. Holešow w Digitalnym stawizniskim zapisu městnow Sakskeje (němsce)
  4. Ernst Tschernik: Die Entwicklung der sorbischen Bevölkerung. Akademie-Verlag, Berlin 1954, str. 54. → wšě wjeski
  5. Wuslědki ludličenja 2011 za Njeswačidło (pdf)

Wotkaz wobdźěłać

  Commons: Holešow – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije