Lěsna truskalca
![]() | |
Lěsna truskalca (Fragaria vesca) | |
systematika | |
---|---|
Domena | Eukaryoty |
Swět | Rostlinstwo |
Eurosidy I | |
rjad: | (Rosales) |
swójba: | Róžowe rostliny (Rosaceae) |
podswójba: | (Rosoideae) |
ród: | Truskalca[1][2] (Fragaria) |
družina: | Lěsna truskalca |
wědomostne mjeno | |
Fragaria vesca | |
L. | |
Lěsna truskalca (Fragaria vesca) je rostlina ze swójby róžowych rostlinow. Dalšej serbskej ludowej mjenje stej pódtrawnica a potrjenica.
Lěsna truskalca je diploidna (2n=14) a njeje dźiwja forma zahrodneje truskalcy.
WopisWobdźěłać
Lěsna truskalca je zelišćowa, wjacelětna a zymozelena rostlina, kotraž docpěje wysokosć wot 20 cm. Rostlina je kosmata a ma dołhe wuběžki z korjenjemi.
ŁopjenaWobdźěłać
Łopjena su trawozelene, na pódźe stejace w rozeće, dołhostołpikowe, rukoformowje 3-dźělne z hrubje zubatymi dźělnymi łopješkami z dołhosću wot 2 hač 6 cm.
KćenjaWobdźěłać
Wona kćěje wot apryla hač do junija. Kćenja docpěja šěrokosć mjezy 1 a 1,5 cm a maja 5 běłych kćenjowych łopješkow. Kwětnistwo ma hač do 10 kćenjow a je podobne we formje na wokołk. Wosrjedź kćenja su něhdźe 20 žołtych próškowych łopješkow. Krónowe łopješka su kulojte abo jejkojte.
Kćenja lěsneje truskalcy buchu wot insektow wopróšene.
PłodyWobdźěłać
Płody su jednosymjenjowe worješki na brěčkatym kćenjowym spódku. Wone wobsahuja hač do 10 procentow cokora a chětro wjele mineralnych maćiznow.
StejnišćoWobdźěłać
Wona rosće we swětłych lěsach, na pućnych kromach a pod kerčinami. Ma radšo skerje wutkate pódy.
RozšěrjenjeWobdźěłać
Lěsna truskalca je w cyłej Europje a sewjernej Aziji rozšěrjena.
Podobna družinaWobdźěłać
- Wysoka truskalca (Fragaria moschata) kotrejež kwětnistwo je 8- hač do 18-kćenjowe. Kćenja dosahuja šěrokosć mjezy 1,5 a 2,5 cm. Kćenjowe stołpiki su padorunje wotstajace kosmate.
NóžkiWobdźěłać
- ↑ Pawoł Völkel: Prawopisny słownik hornjoserbskeje rěče. Hornjoserbsko-němski słownik. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 2005, ISBN 3-7420-1920-1, str. 525.
- ↑ W internetowym słowniku: Erdbeere
ŽórłaWobdźěłać
- GU Maxi-Kompaß Blumen, ISBN 3-7742-3852-9, strona 181 (němsce)
- GU Naturführer Blumen, ISBN 3-7742-1507-3, stronje 182-183 (němsce)
- Naturführer Pflanzen und Tiere, Urania-Verlag Leipzig Jena Berlin, ISBN 3-332-00256-2, 1989, strona 80 (němsce)
- Schauer - Caspari: Pflanzenführer für unterwegs, ISBN 978-3-8354-0354-3, 2. nakład, 2008, strona 60 (němsce)
- Seidel/Eisenreich: BLV Bestimmungsbuch Blütenpflanzen, ISBN 3-405-13557-5, stronje 86-87 (němsce)
- Spohn, Aichele, Golte-Bechtle, Spohn: Was blüht denn da? Kosmos Naturführer (2008), ISBN 978-3-440-11379-0, strona 152 (němsce)
- Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
- Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
- Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)
- Rothmaler, W. et al.: Exkursionsflora von Deutschland, Band 1-4, Spektrum Akademischer Verlag, Heidelberg, Berlin (2002)
WotkazajWobdźěłać
- hojenska rostlina Lěsna truskalca (němsce)