Dźěžnikecy
Dźěžnikecy (němsce Singwitz) su wjes ze 614 wobydlerjemi[2] w juhu hornjołužiskeho wokrjesa Budyšin. Słušeja ke gmejnje Hornja Hórka a leža mjez 225 a 245 m nad mórskej hładźinu na prawej stronje Sprjewje. Běchu hač do lěta 1950 samostatna gmejna a su dźensa najwjetši dźěl Hornjohórčanskeje gmejny.
| |||||
gmejna: | Hornja Hórka | ||||
zagmejnowanje: | 1950 | ||||
wobydlerstwo: | 614 (31. decembra 2016)[1] | ||||
wysokosć: | 225-245 metrow n.m.hł. | ||||
51.14277777777814.401388888889225-245
| |||||
póstowe čisło: | 02692 | ||||
předwólba: | 035938 | ||||
wotwodźene słowa: |
| ||||
Dźěžnikecy a wokolina na starej karće | |||||
Susodne wjeski su k Budyšinej słušace Bobolcy na sewjerowuchodźe, Hornja Hórka na juhu, Čorne Noslicy na juhozapadźe kaž tež Słónkecy a Dobruša na sewjerozapadźe.
StawiznyWobdźěłać
Prěnje historiske naspomnjenje jako knježe sydło Synkewicz je z lěta 1221. Ležownostne knjejstwo wukonješe w 16. kaž tež we 18. lětstotku Budyske tachantstwo, čehoždla wosta wěsty dźěl ludnosće hač do 20. lětstotka katolska.[3]
Wobydlerstwo a rěčWobdźěłać
W lěće 1884 měješe wjes po Mukowej statistice 221 wobydlerjow, mjez nimi 194 Serbow (88 %).[4] Dźěžnikecy běchu tehdy hišće poměrnje mała serbska wjeska na južnej kromje rěčneho teritorija. Dla spěšneje industrializacije Sprjewineje doliny kónc 19. lětstotka rozrosće wobydlerstwo Dźěžnikec hač do lěta 1925 na 562, při čimž dóstachu so domoródni Serbja do mjeńšiny. W 1920tych lětach spytachu wjacore serbske towarstwa w Budestečanskej wosadźe, tamniše serbstwo zachować a měrjachu so při tym tež na dźěłaćerjow.
Ewangelscy Dźěžnikečenjo přisłušeja Budestečanskej wosadźe, katolscy Budyskej.
WosobinyWobdźěłać
- Jan Rězak (1863–1934) – wučer, redaktor a spisowaćel
- Jan Wencel (1737–1801) – farar, magister, nabožinski a kulturny prócowar
- Mikławš Zarjenk (1865–1916) – farar, basnik a spisowaćel
ŽórłaWobdźěłać
- ↑ staw: 31. decembra 2016; Podaća gmejnskeho zarjada Budestecy
- ↑ staw: 31. decembra 2016; Podaća gmejnskeho zarjada Budestecy
- ↑ Dźěžnikecy w Digitalnym stawizniskim zapisu městnow Sakskeje (němsce)
- ↑ Ernst Tschernik: Die Entwicklung der sorbischen Bevölkerung. Akademie-Verlag, Berlin 1954, str. 59. → wšě wjeski