Łužica (časopis)

serbski kulturny a literarny časopis

Łužica. Měsačnik za zabawu a powučenjeserbski kulturny časopis, kotryž bu w lěće 1882 na iniciatiwu tehdyšeho Budyskeho gymnazialneho wučerja Arnošta Muki załoženy a bě po charakterje předchadnik dźensnišeho Rozhlada. W duchu młodoserbskeho hibanja naruna prjedawšej časopisaj Łužičan Jana Arnošta Smolerja a młodoserbsku Lipu Serbsku wot Muki a Barta-Ćišinskeho, kotraž měješe wjace wuspěcha mjez ludom.

Prěnje čisło wuńdźe w januarje 1882. Prěni redaktor časopisa bě Muka sam. W lěće 1896 postaji wón 25-lětneho Mikławša Andrickeho za noweho redaktora, kiž chcyše z njespokojnosće z přewahu literatury we Łužicy prěnjotnje załožić swójski časopis. Pod jeho redaktorstwom sformuje so Łužica na swětej wotewrjeny a ludej bliski kulturny a literarny časopis za beletristiku, powšitkownu kulturu a stawizny kaž tež za towarstwowe žiwjenje. Nakładnik pak wosta Muka, doniž njepřepoda nowemu redaktorej Bartej-Ćišinskemu (1904–09) w lěće 1907 wšě prawa a winowatosće nad Łužicu. Po smjerće Ćišinskeho přewza Marko Smoler hłownu redakciju a redaktorjo běchu Franc Kral (1911–14) a wot 1914 Arnošt Holan. Dla Prěnjeje swětoweje wójny zasta w lěće 1916 wuchadźeć, bu pak w lěće 1920 znowa wožiwjena. Wot 1926 hač do zakaza wšitkich serbskich nowin pod nacionalsocialistami w lěće 1937 bě Ota Wićaz posledni redaktor Łužicy.

Łužica wuńdźe wot započatka w Smolerjec nakładnistwje. W lěće 1891 přewza Wotrowski farar Jakub Herman wudawaćelstwo a wot 1910 wozjewichu so w nakładźe Maćicy Serbskeje. W lěće 1908 měješe časopis přez 240 płaćenych abonentow.

Nadawk Łužicy wopisa Muka w prěnim čisle takle: „Łužica ma dźiwać na wšostronske potrěbnosće wšěch swěrnych Serbow, starych a młodych, Hornjołužičanow a Delnjołužičanow, a ma być organ wšitkich serbskich towarstwow, wědomostnych a zabawnych, měšćanskich a burskich, studentskich a njestudentskich.“

K awtoram časopisa słušachu nimale wšitcy serbscy spisowaćeljo a basnicy za čas Němskeho kejžorstwa a Weimarskeje republiki kaž tež přećeljo Serbow kaž Adolf Černý, Ludvík Kuba a Juro Surowin.

Žórle wobdźěłać

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije