Walow

sydlišćo w Budyskim wokrjesu

Walow[2] (němsce Wohla) je wjeska ze 54 wobydlerjemi[3] w zapadnej Hornjej Łužicy. Leži w dółčku něhdźe kilometer sewjerozapadnje Halštrowskeho stareho města pod Walowskej horu (336 m).

Walow
Wohla
Połoženje Walowa na karće Hornjeje Łužicy
Połoženje Walowa na karće Hornjeje Łužicy
DEC
Połoženje Walowa
Połoženje Walowa
město: Halštrow
zagmejnowanje: 1950
wobydlerstwo: 54 (30. junija 2015)[1]
wysokosć: 230 metrow n.m.hł.
51.232514.116111111111230
póstowe čisło: 01920
předwólba: 035793
wotwodźene
słowa:
wobydler/ka:
Walowčan/-ka
adjektiw:
Walowski
skłonowanje:
Walowa, Walowej, Walow, Walowom, we Walowje
Walowske ryćerkubło w lěće 1859
Walowske ryćerkubło w lěće 1859

Walowske ryćerkubło w lěće 1859

Susodnej wsy stej Protecy na wuchodźe a Bódricy na juhu. Za Walowskej horu namakaja so Hendrichecy.

Wjes naspomni so prěni raz w lěće 1420 jako Walaw.[4] Znajmjeńša wot prěnjeje połojcy 17. lětstotka bě Walow z knježim sydłom a Walowske ryćerkubło měješe ležownostne knjejstwo we wsy samej kaž tež w někotrych susodnych sydlišćach. Jako něhdyša knježa wjes bě Walow pod mjenom Ländchen Wohla hač do lěta 1950 samostatna gmejna z wjesnymi dźělemi Bódricy, Dobrik, Wóslin, Talpin a Wjelkow. W lěće 1921 so tež Hrańčik zagmejnowa.

Křesćanscy wobydlerjo přisłušeja ewangelskej Halštrowsko-Protečanskej wosadźe.

Žórła wobdźěłać

  • Ländchen Wohla. W: Westliche Oberlausitz zwischen Kamenz und Königswartha (= Werte unserer Heimat. Zwjazk 51). 1. nakład. Akademie Verlag, Berlin 1990, ISBN 3-05-000708-7, str. 172slsl..
  1. staw: 30. junija 2015; měšćanske zarjadnistwo Halštrow
  2. Filip Jakubaš: Hornjoserbsko-němski słownik. Domowina, Budyšin 1954, str. 392.
  3. staw: 30. junija 2015; měšćanske zarjadnistwo Halštrow
  4. Walow w Digitalnym stawizniskim zapisu městnow Sakskeje (němsce)
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije