Běła jědla
Abies alba Orjen.jpg
Běla jědla (Abies alba)
systematika
Domena Eukaryoty
Swět Rostlinstwo
rjad: Konifera (Coniferales)
swójba: Chójnowe rostliny (Pinaceae)
podswójba: Abietoideae
ród: Jědla[1][2] (Abies)
sekcija: Abies
družina: Běła jědla[1]
wědomostne mjeno
Abies alba
Mill. (1768)
Mapa
Abies alba distribution map.svg
Rozšěrjenje běłeje jědle
Wobdźěłać
p  d  w
Information icon.svg

Běła jědla[1] (Abies alba) je štom ze swójby chójnowych rostlinow (Pinaceae).

Abies alba

WopisanjeWobdźěłać

Běła jědla je štom, kotryž docpěwa wysokosć wot 50 m.

Króna je wusko kehelojta. Wjeršk je při młodych štomach wótry, pozdźišo kulowaty.

Skora je hładka a swětłošěra.

JěhłyWobdźěłać

Jěhły su přecozelene, płone, zhibujomne, na hornim boku błyšćace ćmowozelene, sedźa zwjetša w dwěmaj rjadomaj a docpěwaja dołhosć wot 1,2 hač 3 cm. Jich delni bok njese dwaj běłej paskaj. Nimo toho su prědku tupe abo zarěznjene.

KwětnistwoWobdźěłać

Kćěje wot meje hač do junija. Žónske kwětnistwo je zrunane. Muske kwětnistwo steji na kóncu hałuzow. Kćěw započina w starosći wot 60-70 lět.

HableWobdźěłać

Hable su zrunane a docpěwaja dołhosć wot 10 hač 16 cm. Při zrałosći na štomje rozpadnu.

StejnišćoWobdźěłać

Rosće w lěsach we wysokosćach mjez 400 a 1000 m. Preferuje čerstwe, chłódne, małowapnite abo wapnite pódy. Rostlina je čućiwa napřećo mjerznjenju.

RozšěrjenjeWobdźěłać

Rostlina je w horinach srjedźneje a južneje Europy rozšěrjena.

WužiwanjeWobdźěłać

NóžkiWobdźěłać

  1. 1,0 1,1 1,2 Pawoł Völkel: Prawopisny słownik hornjoserbskeje rěče. Hornjoserbsko-němski słownik. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 2005, ISBN 3-7420-1920-1, str. 179.
  2. W internetowym słowniku: Tanne

ŽórłaWobdźěłać

  • Schauer - Caspari: Pflanzenführer für unterwegs, ISBN 978-3-8354-0354-3, 2. nakład, 2008, strona 428 (němsce)
  • Spohn, Aichele, Golte-Bechtle, Spohn: Was blüht denn da? Kosmos Naturführer (2008), ISBN 978-3-440-11379-0, strona 388 (němsce)
  • Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
  • Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
  • Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
  • Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)

Eksterne wotkazyWobdźěłać

Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije