Missouri River je ze 4087 kilometrami najdlěši přitok Mississippija a zdobom najdlěša rěka Zjednoćenych statow, dokelž je dlěši hač Mississippi sam. Jako rěčny system tworitej wobě rěce najdlěšu wulkorěku Sewjerneje Ameriki a štwórtu najdlěšu cyłeho swěta. Jeho rěčina wobjimuje šesćinu cyłeje přestrjenje Zjednoćenych statow.

Missouri
Horni běh Missourija w Montanje
Horni běh Missourija w Montanje
ćeče přez Zjednoćene staty
žórło zjednoćenje rěkow Jefferson a Madison w Montanje
(45° 55′ 37″ S, 111° 30′ 19″ Z45.926944444444-111.50527777778)
wysokosć 1232 m
wuliw pola St. Louis do Mississippija
(38° 48′ 49″ S, 90° 7′ 11″ Z38.813611111111-90.119722222222Koordinaty: 38° 48′ 49″ S, 90° 7′ 11″ Z)
wysokosć 123 m
spad rěki 0,27 m/km
rěčina Jefferson, Madison, Yellowstone, Kansas River
dołhosć 4087 km
přestrjeń rěčiny 1.371.010 km²
Rěčina Missourija

Žórlicy Missourija, dlěši Jefferson River a krótši Madison River, so na sewjeru Rocky Mountains w zwjazkowymaj statomaj Montana a Wyoming wužórlitej. Po zjednoćenju wobeju rěkow běži Missouri najprjedy do sewjerneho směra přez kanjon a wustupuje blisko města Great Falls přez wjacore rěčne prohi do runiny. Wottam je pławny. Běži dale do wuchodneho a pozdźišo do juhowuchodneho směra přez North a South Dakota, sewjerowuchodnu Nebrasku a twori w dalšim běhu hranicy mjez Iowu a South Dakota, Nebrasku a Missouri, kaž tež sewjerny dźěl hranicy mjez Kansasom a Missouri. Sewjernje města St. Louis so do Mississippija wuliwa.

Do natwarjenja železniskich čarow přez Sewjernu Ameriku słužeše Missouri River jako wuznamny wikowanski puć. W 20. lětstotku natwarichu so při hornim běhu wjacore rěčne zawěry za lěpše regulowanje rěki, powodźenje polow a dobywanje energije.

Wotkaz wobdźěłać

  Commons: Missouri River – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije