Mississippi je 3.778 kilometrow dołha wulkorěka w Zjednoćenych statach Ameriki. Wužórli so z jězora Itasca w sewjernym zwjazkowym staće Minnesota, běži potom hłownje do južneho směra a wuliwa so něhdźe 150 kilometrow južnje města New Orleans z deltu do Mexiskeho golfa Atlantiskeho oceana.

Mississippi
Delni běh Mississippija blisko New Orleans
Delni běh Mississippija blisko New Orleans
ćeče přez Zjednoćene staty
žórło jězor Itasca w Minnesoće
(47° 14′ 23″ S, 95° 12′ 27″ Z47.239722222222-95.2075)
wysokosć 450 m
wuliw pola New Orleans do Mexiskeho golfa
(29° 9′ 13″ S, 89° 15′ 3″ Z29.153611111111-89.250833333333Koordinaty: 29° 9′ 13″ S, 89° 15′ 3″ Z)
wysokosć m
spad rěki 0,12 m/km
rěčina Missouri, Wisconsin, Illinois, Ohio, Minnesota, Iowa, Arkansas
dołhosć 3778 km
přestrjeń rěčiny 2.981.076 km²

Jeho najdlěši přitok Missouri je hač k zjednoćenju z Mississippijom wo wjele dlěši (4087 km), tak zo tworitej wobě rěce z cyłkownej dołhosću wot 6051 kilometrow štwórty najdlěši rěčny system na zemi.

Na puću k morju přeprěkuje rěka wósom ameriskich zwjazkowych statow: Minnesota, Illinois, Missouri, Kentucky, Arkansas, Tennessee, Mississippi a Louisiana. Nimo toho twori wona hranicu Wisconsina a Iowy. Hač na wokolinu wulkich jězorow wotwódnja wšě kónčiny mjez Rocky Mountains na zapadźe a Appalachami na wuchodźe, wobsahujo 31 zwjazkowych statow a dwě kanadiskej prowincy. Delta Mississippija pola New Orleans słuša do najwjetšich na swěće.

Mjeno pochadźa prawdźepodobnje z rěče Alkonkinow a wobsteji ze słowow messe („wulka“) a sepe („woda“). W ameriskej wobchadnej rěči praji so Mississippijej husto Old Man River.

Wotkaz wobdźěłać

  Commons: Mississippi – Zběrka wobrazow, widejow a awdiodatajow
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije