Jan Wjela: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
Mikławš (diskusija | přinoški)
SKeine Bearbeitungszusammenfassung
Mikławš (diskusija | přinoški)
Rjadka 7:
W času [[předměrc]]a wobdźěli so Wjela na patriotiskich schadźowanjach młodych Serbow, z kotrymiž prěnje serbske spěwanske swjedźenje a załoženje wědomostneje towaršnosće [[Maćica Serbska]] přihotowaše. Jako republikanar wobdźěleše so wón na hibanju za čas Němskeje rewolucije 1848/49, redigowaše z Janom Bartkom wot měrca 1848 do awgusta 1848 politiski tydźenik [[Serbski Nowinkar]] a załoži Serbske burske towarstwo w Bórku. Wjelowe prěnje basnje wozjewi [[Handrij Zejler]] w 1842 [[Tydźenska Nowina|Tydźenskej Nowinje]]. Dalše wozjewichu so tež w časopisu [[Łužica (časopis)|Łužica]] a wot 1853 w [[Časopis Maćicy Serbskeje|Časopisu Maćicy Serbskeje]], w kotrymž tež leksikaliske a frazeologiske zběrki poda. W lěće 1847 běše Wjela z ''Pójdančka k wubudźenju a k polěpšenju wutroby za Serbow'' awtor prěnjeje serbskeje wuměłskeje prozy, kotrejž sćěhowachu hišće wósom dalšich. Zdobom najznaćiše z tutych je historiske powědančko ''Jan Manja abo Hdźe statok mój'' z lěta 1886. Za čas žiwjenja zezběra Wjela mnoho přisłowow, kotrež Arnošt Muka dorjadowa a 1902 pod titulom ''Přisłowa a přisłowne hrónčka a wusłowa Hornjołužiskich Serbow'' wuda.
 
Jan Radyserb-Wjela wuznamjeni so 1875 z Ryćerskim křižom II. rjadownje Albrechtoweho rjadu a bu 1896 čestny čłon Maćicy Serbskeje. Wón zemrě z 85 lětami w Budyšinje a bu na Budyskim [[Tuchor (pohrjebnišćo)|Tuchorju]] pochowany.
 
== Literatura ==
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije