Zapadoarmenšćina (armensce Արեւմտահայերէն, tež Aschcharapar Աշխարհաբար; hač do prěnjeje połojcy 20. lětstotka turkowskoarmensce Թրքահայերէն[1]) je jedna ze standardneju formow pluricentriskeje armenskeje rěče, kotraž rěčeše so hač do zažnjeho 20. lětstotka we wuchodnym a južnym dźělu dźensnišeje Turkowskeje. Najzapadnišo sahaše armenski sydlenski rum do města Yozgat njedaloko wot stolicy Ankara. Tamna warianta je wuchodoarmenšćina, kotraž je dźensa w republice Armenskej z hamtskej rěču.

Armenske narěče zažneho 20. lětstotka; -gë-dialekty w žołtej barbje (po Adšarjanje)

Wot osmanskeho ludomordarstwa přećiwo Armenjanam lěta 1915 rěči so zapadoarmenšćina jenož hišće w diasporje wot něhdźe miliona ludźi. W Ruskej, Iranje, Belgiskej, Francoskej, Zjednoćenych statach a druhich krajach, hdźež bě zapadoarmenšćina do 1915 rěč wjetšiny Armenjanow, je wona dźensa wotemrěwaca rěč, kotruž diaspora lědma hišće dale dawa. W europskich krajach dawa znatny podźěl wobydlerstwa z armenskimi korjenjemi. W Istanbulu je ličba rěčacych zapadoarmenšćiny jedna z najwažnišich.

Jako rěč diaspory a rěč bjez oficialneho statusa w žanym kraju płaći zapadoarmenšcina jako wohrožena.

Nóžki wobdźěłać

  1. Zareh Melkonian: Գործնական Քերականութիւն – Արդի Հայերէն Լեզուի (Միջին եւ Բարձրագոյն Դասընթացք)
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije