Jan Arnošt Smoler: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
SKeine Bearbeitungszusammenfassung
Rjadka 29:
Z přetorhnjenjemi a změnjenymi titulemi wuńdźechu jeho ''Jahrbücher'' hač do lěta 1868 – mjez 1852 a 1856 wudawaše w swójskim nakładnistwje zaso ''Jahrbücher für slawische Literatur, Kunst und Wissenschaft'' z přiłohu ''Slavische Bibliographie'', mjez 1862 a 1864 wudawaše ''Zeitschrift für slavische Literatur, Kunst und Wissenschaft'' z přiłohomaj ''Slavische Bibliographie'' a ''Slavische Novitäten'', w lětomaj 1865 a 1866 ''Slavisches Centralblatt'' a wot 1867 do 1868 ''Centralblatt für slavische Literatur und Bibliographie''.
 
W jeho nakładnistwje wuńdźe wot 1860 tež literarny časopis ''[[Łužičan (časopis)|Łužičan]]'', kotryž přez dlěši čas tež redigowaše, w lětach 1878 do 1881 tohorunja [[Młodoserbske hibanje|młodoserbska]] kontrahentka ''[[Lipa Serbska]]'' a wot 1882 z wobojich zrostły časopis ''[[Łužica (časopis)|Łužica]]''.
 
W lěće 1872 postaji so Smoler jako naslědnik [[Ernst Rychtar|Rychtarja]] na předsydu Maćicy Serbskeje. Na hłownej Maćičnej zhromadźiznje 1861 so wobzamkny, zo so towarstwo wo natwar swójskeho domu prócuje. Hačrunjež so při tym zadołži, je Smoler na swój riziko w lěće 1873 za Maćicu Serbsku ležownosć z kólnju při Lawskich hrjebjach kupił, kotraž słužeše spočatnje hłownje jako biblioteka. Mjez druhim z pomocu pjenježnych srědkow słowjanskich přećelow zarjadowaše na ležownosći tuteho „Maćičneho domu” 1875 serbsku ćišćernju a zahaji pozdźiši nowotwar [[Serbski dom|Serbskeho domu]]. Jan Arnošt Smoler běše wot 1862 tež čłon Hornjołužiskeje towaršnosće wědomosćow w Zhorjelcu a wot jeje załoženja w lěće 1880 sobustaw [[Maśica Serbska|Maśicy Serbskeje]].
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije