Václav Bůžek (* 29. decembra 1956 w Liberecu) je čěski komponist. Je nětko w Teplicach žiwy.

Słuša k młódšej generaciji čěskich komponistow. Po wotzamknjenju Praskeho konserwatorija - sekcija gitara w klasy profesora Jiří Jirmala, započa swoju karieru jako wučer na Wojerskim konserwatoriju w Roudnicy nad Labem. W samsnym času započa tam pola profesora Stanislava Jelineka kompoziciju studować, kiž jeho za studij na Janáčekowej akademiji hudźbneho wuměłstwa (JAMU) w Brnje přihotowaše. Bu do klasy profesora Aloisa Pinoša přiwzaty a po swojej graduaciji rozwiwaše wšelake aktiwity.

Jeho skutkowanišćo zapřijima wulke pedagogiske, kompozitoriske a wědomostno-metodiske dźěło. Jako nawoda sekcije za hudźbnu teoriju na konserwatoriju w Teplicach, hdźež wot lěta 1989 wuči, wosta w dalšim při spěchowanju tučasneje hudźby w tutym měsće aktiwny. V. Bůžek organizuje koncerty, hdźež so hudźba Tepličanskich komponistow předstaja. Swójske składby a składby jeho studentow su w programje Němsko-čěskeho hudźbneho festiwala. V. Bůžek bu přez Čěski rozhłós poprošeny, zo by so na livekoncertach wobdźělił.

Mjez jeho dźěłami namakamy składby za solowe instrumenty, wšelaku komornu hudźbu, sinfonisku hudźbu a tež elektro-akustisku hudźbu. Bůžekowa hudźbna rěč rozwiwaše so z neoklasicizma a neobaroka (hudźba za trompetu) přez wšelake modalne a postajene techniki (dwanaćetonowe preludije za fletowe solo). Bu přez kompozitoriske tekniki profesora Miloslava Ištvana inspirěrowany, hač k tučasnemu postmodernemu wurazej, skombinowanej z repeticiskej techniku. Dźensa je jeho pospyt widźomny, zo by so posłucharjam přibližił, pospytujo jich na njeakademiske a direktne wašnje přez pitoreskne zynki a konsonantnu harmoniju docpěć (Wumóžene město, Za obou, Koncert za fletu).

Studenća Bůžekoweje kompoziciskeje klasy z jeho dźěłom na hudźbnych fakultach AMU (Akademija muziskich wuměłstwow, (Praha) a JAMU (Brno) wuspěšnje pokročuja. Kompoziciska klasa je swoje sinfoniske dźěła a komornu hudźbu w Čěskim rozhłosu w nowembrje 2000 předstajiła.


Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije