Wulki mak: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
ArthurBot (diskusija | přinoški)
S bot změnił: hu:Közönséges pipacs
S formatěrowanje, dodawk po dalšim žorle
Rjadka 1:
{{infokašćik rostlina
{{Rostlina
|mjeno=Wulki mak
|wobraz=Klatschmohn.jpg
|wulkosć=250px
|wopis wobraza=Wulki mak (''papaver rhoeas'')
|klasa=([[Rosopsida]])
|podklasa=(Ranunculidae)
Zeile 9 ⟶ 11:
|ród=[[mak]] (Papaver)
|družina=[[Wulki mak]]
|wědomostne mjeno=Papaver rhoeas<br />
|slědźer=[[Carl von Linné|L.]]
}}
 
{{jěd-logo}} '''Wulki mak''' (łaćonsce: ''papaver rhoeas'') je [[rostlina]] ze swójby [[Makowe rostliny|makowych rostlinow]]. Dalše ludowe mjena su: ''dźiwi mak'', ''kuklinka'', ''smažnička'', ''kokula'', ''pólny mak''.
 
[[Wobraz:Moonfeld_toscana.jpg|thumb|left|200px|makowišćo]]
Zeile 21 ⟶ 23:
 
==Wopis==
Wulki mak je [[jednolětna rostlina|jednolětna]], přilěhawje abo wotstejace kosmata rostlina, kotraž dosahujedocpěwa wysokosć wot 70 cm (30-90 cm).
 
Stołpiki[[Stołpik]]i su zrunane.
 
[[Łopjeno|Łopjena]] su podołhojte, pjerkojte ze zubatymi wotrězkami, delnje su stołpikojće šwižnjene, hornje su sedźace.
 
Wón kćěje wot meje hač do julije. Kwěty[[Kćenje|Kćenja]] su na kóncu stejace, čerwjene, dosahujadocpěwaja šěrokosć wot 5 hač do 8 cm. 2 zelenje keluškowej łopješce su seršćate kosmate chětře padnjace. 4 šarlachčerwjene kćenjowe łopješka dosahujadocpěwaja dołhosć wot 4 cm a maja čorny blak na spódku kwěta. Kćenja su typiske próškowe kwěty bjez nektara. Nadbytk próška přiwabjuje insekty za wopróšenje.
 
[[Płód]] je naha, kulojta tobołka, kotraž dosahujedocpěwa dołhosć mjezy 1 a 2 cm a je jedyn abo dwaj razaj tak dołhi kaž šěroki. Symjenja su małe, jěrchenkoformowe, ćěmnobrunećmowobrune. Symjenja buchu z pomocu wětra rozšěrjene.
 
Cyła rostlina wobsahuje běłu mlóčnu mězu.
 
Cyła rostlina wobsahuje mlóčnu mězu.
==Stejnišćo==
Wón rosće na žitnych polach, smjećišćach a, pućowych kromach, terenach dwórnišćow. Preferuje lětoćopłe, zwjetša wapnite hlinowe pódy.
 
==Přestrjeń==
Wulki mak je nimale swětodaloko rozšěrjeny.
 
==Substancy==
Rostlina wobsahuje isochinolin-alkaloidy. W kćenju nimo anthocyanow su sliny.
 
==Podobne družiny==
Eksistuja někotre podobne družiny:
Zeile 50 ⟶ 56:
* Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)
* Seidel/Eisenreich: BLV Bestimmungsbuch Blütenpflanzen, ISBN 3-405-13557-5, stronje 148-149
* Spohn, Aichele, Golte-Bechtle, Spohn: Was blüht denn da? Kosmos Naturführer (2008), ISBN 978-3-440-11379-0, strona 18
* Völkel, Pawoł: Hornjoserbsko-němski słownik, Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin (1981)
 
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije