Žołty komonc: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
VolkovBot (diskusija | přinoški)
S bot přidał: myv:Ашо цивиця
S formatěrowanje, dodawk po nowym žórle
Rjadka 2:
|mjeno=Žołty komonc
|wobraz=Koeh-093.jpg
|wulkosć=200px300px
|wopis wobraza=Žołty komonc (''Melilotus officinalis'')
|klasa=([[Rosopsida]])
|podklasa=(Rosidae)
Rjadka 12:
|družina=[[Žołty komonc]]
|wědomostne mjeno=Melilotus officinalis
|slědźer=([[Carl von Linné|L.]]) [[Peter Simon Pallas|Pallas]]
|slědźer=
|lěto=
}}
 
'''Žołty komonc''' (łaćonsce: ''Melilotus officinalis'') je rostlina ze swójby [[łušćinowcy|łušćinowcow]].
 
==Mjeno roda==
Mjeno roda je wot grjekskeju słowow ''meli'' "měd" a ''lotus'' "dźećel" wotwodźene.
 
==Wopis==
Žołty komonc je naha, najčasćišo jednolětna rostlina, kotraž dosahujedocpěwa wysokosć wot 1,5 m (wot 30 hač do 100 cm).
 
[[Stołpik]] je zrunany, často rozhałužkowany, deleka nahi, horjeka krótko přilěhujcy kosmaty a lisćaty.
 
[[Łopjeno|Łopjena]] su 3ličbne3-ličbne a stołpikate. Łopješka su podołhojty-owalne abo linealne a na kromje zubate. Srjedźne su jasnje dlěje stołpikate hač bóčne.
 
Kćěje wot meje hač do oktobra (wot junija hač do septembra). [[Kćenje|Kćenja]] steja we wjelekćenjowych kićach z dołhosću wot 4 hač do 10 cm, kotrež za čas nastaća płodow su podlěšowane. Keluch je zwonaty a hač do napoł tak dołhi kaž króna. Króna dosahujedocpěwa dołhosć wot 5,5 hač do 7 mm a je jasnožołta. Chorhojčka a něhdźe samsnje dołhe křidleške su dlěše hač čołmik.
 
[[Płód]] dosahujedocpěwa dołhosć wot 3 hač do 4 mm (5 mm), je owalny, nahi a ma prěčne moršćiny.
 
Po [[měd|mjedźe]] wonjace kćenja poskićuja [[pčołka|pčołki]] wjele [[nektar]]a.
 
Płód dosahuje dołhosć wot 3 hač do 4 mm, je owalny, nahi a ma prěčne moršćiny.
==Stejnišćo==
Žołty komonc rosće na pućowych, nasypach, železnicowym terenje, skałach a rólnych kromach, pustym kraju a smjećišćach.
 
==Přestrjeń==
Žołty komonc je w Europje a Aziji rozšerjeny.
Zeile 34 ⟶ 42:
== Žórła ==
 
* AicheleSpohn, D.Aichele, Golte-Bechtle, M.Spohn: Was blüht denn da: Wildwachsende Blütenpflanzen Mitteleuropas.? Kosmos Naturführer (19972008), ISBN 978-3-440-11379-0, strona 320
* Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
*GU Maxi-Kompaß Blumen, ISBN 3-7742-3852-9, strona 51
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije