Handrij Zejler: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
→‎Žiwjenje: hlej https://saebi.isgv.de/biografie/Andreas%20Seiler%20(1804-1872)
Rjadka 4:
== Žiwjenje ==
[[Dataja:Łaz Zejlerjowy pomnik 1.jpg|mini|Zejlerjowy pomnik na Łazowskim torhošću]]
Handrij Zejler narodźi so 1. februara 1804 w Słonej Boršći (dźensa Zejlerjowa čo. 6),<ref>Alfons kotražWićaz: je''Wot dźensadźěsći wo Handriju Zejlerju zhoniła.'' W Serbskich Nowinach, 31. julija 2008, str. 4</ref> dźensnišim měšćanskiměšćanskim dźěldźělu [[Budyšin]]a. Handrij, prěnje dźěćo žiwnosćerja a studnjerja Jana Zejlerja (1767–1844) a jeho mandźelskeje Marje, rodź. Běrkec ze [[Sokolca|Sokolcy]] (1773–1847),<ref>Křćenske knihi Budyskeje katolskeje wosady; [https://data.matricula-online.eu/de/deutschland/dresden/bautzen/03/?pg=58 zapisk 11/1804]</ref> wopytowaše ludowu šulu w [[Bolborcy|Bolborcach]] a [[Wulki Wjelkow|Wulkim Wjelkowje]] a mjez 1818 a 1825 gymnazij w Budyšinje. Měješe młódšej sotru a bratra, Marju (* 1805) a Jana Michała (* 1806).
 
Katolski biskop [[Franc Jurij Lok]] zmóžni Zejlerjej studij při [[Lipsk|Lipšćanskej]] uniwersiće, hdźež studowaše wot 1825 do 1829 ewangelsku teologiju. W lěće 1826 załoži zhromadnje z [[Hendrich Awgust Krygar|Krygarjom]] rukopisny studentski časopis ''Serska Nowina''. W tutej wozjewi Zejler 1827 prěni króć baseń [[Na sersku Łužicu]] – dźensnišu serbsku hymnu. W Lipsku zezna tež serbiskeho basnika a załožerja nowoserbiskeje literatury [[Sima Milutinović|Simu Milutinovića]].<ref>Mićo Cvijetić: ''Serbsko-serbiska literarna a kulturna wzajomnosć.'' In: [[Rozhlad]] 2001.</ref>
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije