Arnošt Muka: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
CommonsDelinker (diskusija | přinoški)
Je Arnost_Muka_row.JPG přez Arnošt_Muka_–_row.jpg narunał (přez CommonsDelinker přičina: File renamed: Criterion 1 (original uploader’s request)).
SKeine Bearbeitungszusammenfassung
Rjadka 4:
== Žiwjenje ==
[[Dataja:Arnošt Muka – row.jpg|thumb|upright|Mukowy row na Tuchorskim kěrchowje]]
Arnošt Muka narodźi so jako najstarši syn kublerja Jan Jurij Muka a jeho žony Marja Mitašec na ryćerkuble we Wulkim Wosyku, kotryž ležeše tehdy při zapadnej kromje hornjoserbskeho rěčneho ruma. Studowaše wot lěta 1874 hač do 1879 slawistiku, teologiju a filologiju w [[Lipsk]]u a bu jako wučer wukubłany. Wot 1880 hač do 1883 dźěłaše Muka jako wučer na Budyskim gymnaziju, po tym najprjedy w [[Kamjenica|Kamjenicy]] a wot 1887 w [[Freiberg]]u. ZWot 1901 bě wón profesor. W lěće 1916 so Muka do Budyšina wróćeše.
 
Bě sobuiniciator časopisa [[Lipa Serbska]] jako narunanje staršeho Smolerjoweho [[Łužičan (časopis)|„Łužičana“]] a załožer slěda ''Prěnja serbska dźiwadłowa zběrka'', kaž tež spěchowar a přećel [[Jakub Bart-Ćišinski|Jakuba Barta-Ćišinskeho]] a hromadźe z nim organizator [[Schadźowanka|schadźowanki]] a [[Młodoserbske hibanje|młodoserbskeho hibanja]]. Čłon [[Maćica Serbska|Maćicy Serbskeje]] hižo wot 1874, pomjenowa so Muku w lěće k čestnemu předsydźe. Nimo toho bě Muka sobustaw akademijow w [[Kraków|Krakowje]], [[Zagreb]]u, [[Praha|Praze]], [[Běłohród|Běłohrodźe]], [[Pětrohród|Pětrohrodźe]] a [[Waršawa|Waršawje]].
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije