Słónkecy: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
Keine Bearbeitungszusammenfassung
Keine Bearbeitungszusammenfassung
Rjadka 17:
}}
'''Słónkecy''' ({{wrěči|de}} ''Schlungwitz'') su wjes {{WOBI|Dobruša-Huska|Słónkecy}}<ref>{{WOBDŽ|Dobruša-Huska}}</ref> w juhu [[Hornja Łužica|hornjołužiskeho]] [[Wokrjes Budyšin|wokrjesa Budyšin]]. Słušeja wot lěta 1999 ke gmejnje [[Dobruša-Huska]] a leža mjez 213 a 240 &nbsp;m nad mórskej hładźinu w hornjołužiskej pahórčinje na lěwym boku [[Sprjewja|Sprjewje]]. Hač do lěta 1936 běchu Słónkecy samostatna gmejna, po tym najprjedy dźěl [[Hnašecy|Hnašečanskeje]] gmejny.
 
Susodne wjeski su [[Hrubjelčicy]] na sewjeru, Dobruša na sewjerowuchodźe, [[Dźěžnikecy]] (gmejna [[Hornja Hórka]]) na juhowuchodźe, [[Čorne Noslicy]] na juhu, Hnašecy na zapadźe a [[Ćěchorjecy]] na sewjerozapadźe.
 
== Stawizny ==
Sydlerskostawiznisce su Słónkecy [[nadróžny nawsowc]]. Prěnje historiske naspomnjenje jako ''Slonkewicz'' jepochadźa z lěta [[1363]]. Ležownostne knjejstwo wukonješe přez lětstotki [[Warnoćicy (Dobruša-Huska)|Warnočanske]] ryćerkubło.<ref name="digit">{{HOV|Schlungwitz|Słónkecy}}</ref>.
 
W lěće 1884 měješe wjes po [[Arnošt Muka|Mukowej]] statistice 110 wobydlerjow, z nich 95 Serbow (86 &nbsp;%).<ref>{{Černik|59}}</ref>
 
Ewangelscy Słónkečenjo přisłušeja z lěta 1689 [[HuskaHusčanska cyrkej|HušćanskejHusčanskej wosadźe]]. wosadźeDo toho běchu do Budyskeje [[Michałska cyrkej|Michałskeje cyrkwje]] zafarowani.
 
[[Dataja:Doberschau-Gaußig Schlungwitz Aerial Pan-alt.jpg|mini|center|upright=2|Powětrowy wobraz Słónkec z juha]]
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije