Jan Wjela: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
SKeine Bearbeitungszusammenfassung
Rjadka 6:
Jan Wjela narodźi so 8. januara 1822 na Židowje<ref>''[https://familysearch.org/pal:/MM9.3.1/TH-1942-25142-7940-25?cc=1952867&wc=M611-727:251581701 Tauf-, Trauungs- u. Totennachrichten 1815–1826.]'' W: familysearch.org: ''Bautzner Kirchenbücher 1699–1915.'' Wotwołana 1. nowembra 2014 (wobraz 309 wot 555, čisło 7). {{ref-de}}</ref> blisko [[Budyšin]]a a wopyta tam šěsć lět ludowu šulu. Wuchodźiwši šulu, dźěłaše 13-lětny Wjela jako kruwar pola burow w [[Radwor]]ju a [[Łahow]]je. Farar Budyskeje [[Michałska cyrkej|Michałskeje cyrkwje]] [[Arnošt Bohuwěr Jakub]], jeho něhdyši wučer nabožiny a zdobom prěni serbski zapósłanc w Sakskim krajnym sejmje 1849 pak jeho 1836 za preparandu wučerskeho seminara namjetowaše. Wot lěta 1838 do 1842 wuwuči so Wjela na Krajnostawskim wučerskim seminarje w Budyšinje, hdźež zhromadnje z [[Korla Awgust Kocor|Kocorom]], [[Korla Ernst Pjekar|Pjerkarjom]], [[Jan Bohuwěr Mučink|Mučinkom]] a [[Jan Bartko|Bartkom]] rozwučowanje wo serbšćinje a serbskim pismowstwje pola [[Handrij Lubjenski|Lubjenskeho]] přijimowaše. Wot 1842 do 1844 běše Wjela jako zastupny wučer w [[Chanecy|Chanecach]], wot 1844 do 1852 jako pomocny wučer w [[Bórk (Budyšin)|Bórku]] a hač do lěta 1889, hdyž so na wuměnk poda, jako prěni wučer na Židowje přistajeny. Připódla wuwučowaše wot 1868 serbšćinu na Budyskim gymnaziju, hdźež běše mjez druhim tež [[Arnošt Muka]] jeho šuler.
 
W času [[předměrc]]a wobdźěli so Wjela na patriotiskich schadźowanjach młodych Serbow, z kotrymiž prěnje serbske spěwanske swjedźenje a załoženje wědomostneje towaršnosće [[Maćica Serbska]] přihotowaše. Jako republikanar wobdźěleše so wón na hibanju za čas Němskeje rewolucije 1848/49, redigowaše z Janom Bartkom wot měrca 1848 do awgusta 1848 politiski tydźenik [[Serbski Nowinkar]] a załoži Serbske burske towarstwo w Bórku. Wjelowe prěnje basnje wozjewi [[Handrij Zejler]] w 1842 załoženej [[Tydźenska Nowina|Tydźenskej Nowinje]]. Dalše wozjewichu so tež w časopisu [[Łužica (časopis)|Łužica]] a wot 1853 w [[Časopis Maćicy Serbskeje|Časopisu Maćicy Serbskeje]], w kotrymž tež leksikaliske a frazeologiske zběrki poda. W lěće 1847 běše Wjela z ''Pójdančka k wubudźenju a k polěpšenju wutroby za Serbow'' awtor prěnjeje serbskeje wuměłskeje prozy, kotrejž sćěhowachu hišće wósom dalšich. Zdobom najznaćiše z tutych je historiske powědančko ''Jan Manja abo Hdźe statok mój'' z lěta 1886. Za čas žiwjenja zezběra Wjela mnoho přisłowow, kotrež Arnošt Muka dorjadowa a 1902 pod titulom ''Přisłowa a přisłowne hrónčka a wusłowa Hornjołužiskich Serbow'' wuda.
 
Jan Radyserb-Wjela wuznamjeni so 1875 z Ryćerskim křižom II. rjadownje Albrechtoweho rjadu a bu 1896 čestny čłon Maćicy Serbskeje. Wón zemrě z 85 lětami w Budyšinje a bu na Budyskim [[Tuchor (pohrjebnišćo)|Tuchorju]] pochowany.
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije