Jan Pětr Jordan: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
Keine Bearbeitungszusammenfassung
dodawk
Rjadka 1:
[[Dataja:Jan Petr Jordan 1891.jpg|mini|upright|Jan Pětr Jordan]]
 
'''Jan Pětr Jordan''' (* [[15. februara]] [[1818]] w [[Čěškecy|Čěškecach]] pola [[Hodźij]]a; † [[20. meje]] [[1891]] we [[Wien]]je) bě serbski [[slawistika|slawist]], publicist a wobchodnik. Jeho pseudonymaj běštej ''Čěščanski'' a ''Wićazec Pětr''. JordanWón bě jenički wuznamny zastupjer katolskich Serbow w [[Serbske narodne hibanje|Serbskim narodnym hibanju]] do 1848. Jeho pseudonymaj běštej ''Čěščanski'' a ''Wićazec Pětr''.
 
== Žiwjenje ==
Narodźi so do Čěškečanskeje kublerskeje swójby jako syn ewangelskeho nana Mikławša Jordana a katolskeje maćerje Marje Koklic z [[Baćoń|Baćonja]].<ref name="cyž">[[Jan Cyž (jurist)|Jan Cyž]]: ''Něšto wo swójbje a potomstwu Jana Pětra Jordana.'' W: Lětopis, rjad A, 26 (1979) 2, str. 183–186.</ref> Wot 1831 do 1838 bě chowanc [[Serbski seminar|Serbskeho seminara]] w [[Praha|Praze]]. Wa młodychwopytowaše lětachtamniši hačněmskorěčny doMałostronski rewolucijegymnazij. 1848Wot wěnowaše1837 sostudowaše hłownjena serbstwuPraskej uniwersiće, najprjedy teologiju a słowjanstwu,wot studowaše1838 [[slawistika|slawistiku]], mjez druhim pola [[Václav Hanka|Václava Hanki]], zběraše ludowe pěsnički, załoži nowiny „[[Jutnička]]“ a běše w rewoluciskim lěće sekretar Praskeho [[Słowjanski zjězd|Słowjanskeho zjězda]].
 
W młodych lětach hač do rewolucije 1848 wěnowaše so hłownje serbstwu a słowjanstwu, zběraše ludowe pěsnički, załoži nowiny „[[Jutnička]]“ a běše w rewoluciskim lěće sekretar Praskeho [[Słowjanski zjězd|Słowjanskeho zjězda]].
Dla swojeho nabožinsce měšaneho pochada bě Jordan predestinowany za přewinjenje tehdyšeje šćěpjeńcy hornjoserbskeje rěče do konfesionelneju wariantow, štož wón – před [[Jan Arnošt Smoler|Smolerjom]] – ze swojej gramatiku ''Grammatik der wendischserbischen Sprache in der Oberlausitz'' z lěta 1841 tež spyta. W samsnym lěće přesydli so do [[Lipsk]]a, hdźež skutkowaše wot 1842 do 1848 jako lektor za słowjanske rěče a literatury při Lipšćanskej uniwersiće. W lěće 1843 promowowaše wo hornjoserbskej gramatice a samsne lěto woženi so z Rosaliju Wilhelminu Sauer (* 1821) z [[Weißenfels]]a. W Lipsku załoži a wudawaše prěni němskorěčny slawistiski časopis, ''Jahrbücher für slavische Literatur, Kunst und Wissenschaft''.
 
Dla swojeho nabožinsce měšaneho pochada bě Jordan predestinowany za přewinjenje tehdyšeje šćěpjeńcy hornjoserbskeje rěče do konfesionelneju wariantow, štož wón – před [[Jan Arnošt Smoler|Smolerjom]] – ze swojej gramatiku ''Grammatik der wendischserbischen Sprache in der Oberlausitz'' z lěta 1841 tež spyta. W samsnym lěće přesydli so do [[Lipsk]]a, hdźež skutkowaše wot 1842 do 1848 jako lektor za słowjanske rěče a literatury při [[Uniwersita Lipsk|Lipšćanskej uniwersiće]]. W lěće 1843 promowowaše wo hornjoserbskej gramatice a samsne lěto woženi so z Rosaliju Wilhelminu Sauer (* 1821) z [[Weißenfels]]a. W Lipsku załoži a wudawaše prěni němskorěčny slawistiski časopis, ''Jahrbücher für slavische Literatur, Kunst und Wissenschaft'', kotryž wudawaše najprjedy sam a pozdźišo hromadźe ze Smolerjom.
Po swojim wobdźělenju při Słowjanskim zjězdźe zhubi swój lektorat w Lipsku, bu ze Sakskeje wupokazany a přesydli so wróćo do Prahi, hdźež dźěłaše wuspěšnje jako předewzaćel. W lěće 1868 wopušći Prahu a poda so do Wiena, hdźež 1891 zemrě. Jan Pětr Jordan měješe štyri dźěći, synow Eduarda (* po 1848) a Arthura (1852–1916) a dźowce Ludmilu (1844–1924/25) a Rosaliju. Dalšej dźěsći Arnošt a Pawoł zemrěštaj hižo w zažnym dźěćatstwje. Potomnicy Arthura Jordana bydla dźensa wokoło [[Chicago|Chicaga]] w [[Zjednoćene staty Ameriki|Zjednoćenych statach]].<ref name="cyž" />
 
Po swojim wobdźělenju při Słowjanskim zjězdźe zhubi swój lektorat w Lipsku, bu ze Sakskeje wupokazany a přesydli so wróćo do Prahi, hdźež dźěłaše wuspěšnje jako předewzaćel. 1859 wolichu jeho za předsydu Praskeje předewzaćelskeje a wikowanskeje komory. W lěće 1868 wopušći Prahu a poda so k synej do Wiena, hdźež 1891 zemrě. Jan Pětr Jordan měješe štyri dźěći, synow Eduarda (* po 1848) a Arthura (1852–1916) a dźowce Ludmilu (1844–1924/25) a Rosaliju. Dalšej dźěsći Arnošt a Pawoł zemrěštaj hižo w zažnym dźěćatstwje. Potomnicy Arthura Jordana bydla dźensa wokoło [[Chicago|Chicaga]] w [[Zjednoćene staty Ameriki|Zjednoćenych statach]].<ref name="cyž" />
Wot lěta załoženja 1847 do 1850 bě Jan Pětr Jordan čłon Maćicy Serbskeje.
 
Wot lěta załoženja 1847 do 1850 bě Jan Pětr Jordan čłon Maćicy Serbskeje. W Budyšinje je so dróha blisko dwórnišća po nim pomjenowała.
 
== Žórła ==
Zeile 19 ⟶ 21:
* [http://www.serbski-institut.de/de/Biografien-zur-sorbischen-Volkskunde/?dbreqtype=list&dbsort=name_dt&dbsel_list=Person&dbsel_ort=&dbperson_nr=30 Krótka biografija na webstronje Serbskeho instituta] {{ref-de}}
* [http://saebi.isgv.de/biografie/Johann_Peter_Jordan_(1818-1898)# Michał Nuk: ''Jordan, Jan Pětr.''] W Sakskej biografiji na saebi.isgv.de
* Wikisource: [https://de.wikisource.org/wiki/Jahrb%C3%BCcher_f%C3%BCr_slawische_Literatur,_Kunst_und_Wissenschaft Jahrbücher für slawische Literatur, Kunst und Wissenschaft]
 
{{DEFAULTSORT:Jordan, Jan Pětr}}
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije