Genocid Armenjanow: Rozdźěl mjez wersijomaj
Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
stilowe polěpšenja |
SKeine Bearbeitungszusammenfassung |
||
Rjadka 3:
'''Genocid Armenjanow''' bě jedyn z prěnich systematiskich [[genocid]]ow 20. lětstotka. Wón sta so za čas [[Prěnja swětowa wójna|Prěnjeje swětoweje wójnje]] pod zamołwitosću młodoturkowskeho, wot ''Komiteja za jednotu a postup'' tworjeneho knježerstwa [[Osmaniske mócnarstwo|Osmaniskeho mócnarstwa]]. Při masakerach a smjertnych pochodach, kotrež so hłownje w lětomaj [[1915]] a [[1916]] wotměchu, zahinychu po wšelakich trochowanjach mjez 300.000<ref name="Kamuran Gürün">Kamuran Gürün: ''Ermeni Dosyası.'' 3. nakład. Ankara 1985, str. 227.</ref> a wjace hač 1,5 milionow<ref>Akta čo. 1916-10-04-DE-002; Radowitz wot 4. oktobra 1916. W: Wolfgang Gust (wud.): ''Der Völkermord an den Armeniern 1915/16. Dokumente aus dem Politischen Archiv des deutschen Auswärtigen Amtes''. Zu Klampen Verlag, Springe 2005, ISBN 3-934920-59-4, str. 519 – [http://www.armenocide.net/armenocide/armgende.nsf/$$AllDocs/1916-10-04-DE-002 online]</ref> ludźi. Trochowanja k ličbje [[Armenjenjo|Armenjanow]], kotřiž so přez přesćěhowanja w předchadźacymaj lětdźesatkomaj morichu, wariěrowa mjez 80.000 a 300.000.<ref name="akcam"> Taner Akçam: ''A Shameful Act. The Armenian Genocide and the Question of Turkish Responsibility.'' New York 2006, str. 42.</ref> [[24. apryla|24. apryl]], dźeń, na kotrymž so 1915 deportacija armenskeje elity z [[Konstantinopel|Konstantinopla]] zahaji, płaći w [[Armenska|Armenskej]] jako wopomnjenski dźeń genocida.
Podawki, kotrež wot Armenjanow samych ze zapřijećom ''Aghet'' – „katastrofa“ – pomjenuja, su přez wobšěrny dokumentariski material z najwšelakorišich žórłow wobkrućene.<ref name="Niall Ferguson">Niall Ferguson: ''Krieg der Welt. Was ging schief im 20. Jahrhundert?'' Berlin 2006, str. 257slsl.</ref> Po wšěm swěće
Z genocidom a wuhnaćom Armenjanow po 1915 pozhubi so zdobom zapadna warianta [[Armenšćina|armenskeje rěče]], kotraž běše w [[Anatoliska|Anatoliskej]], we wuchodnym a južnym dźělu dźensnišeje Turkowskeje rozšěrjena. Dźensa rěči so zapadna armenšćina hišće wot Armenjanow w diasporje, wosebje w [[Libanon]]je a [[Zjednoćene staty Ameriki|Zjednoćenych statach]].
|