Korla Awgust Mosak-Kłosopólski: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
Rjadka 10:
:: „Wšitke moje nětčiše dźěła dźeja na Słowjanstwo a na naše wulke wotpohladanje wobnowjenja Serbowstwa we Łužicach. Tohodla wuknu pólsku rusowsku rěč z wulkej lohkosću. Čitam dźeń wote dnja słowjanske dźěła, potom ‚Revue Slave‘, kotraž so w Parizu wudawa.“<ref>Hlej Renčowy nekrolog w ''Časopisu Maćicy Serbskeje'', str. 66. {{ref-hsb}}</ref>
 
W lěće 1840 pućowaše wón do [[Praha|Prahi]], hdźež so z wodźacymi čěskimi wosobinami kaž [[Pavel Jozef Šafárik|Šafárikom]], [[Václav Hanka|Hanku]] a [[Josef Jungmann|Jungmannom]] zeznajomni a dale do [[Brno|Brna]], [[Wien]]a, [[Krakow]]a a [[Wrócław]]ja. W Lipsku załoži wokoło lěta 1841 Słowjanske towarstwo, kotrež běše hinak kaž w přiběracym měrje konserwatiwna Lipšćanska [[Sorabija|Sorabija]], politisce doprědkarska organizacija. W lěće 1842 podpěraše [[Jan Pětr Jordan|Jordana]] z nastawkami za ''[[Jutnička|Jutničku]]''. Do němčiny přełoži 1844 Šafárikowu dwuzwjazkowu knihu „Slawische Altertümer“, tehdy standardnu twórbu słowjanskeje wědomosće.
 
Wot 1845 wobdźěli so Mosak-Kłosopólski aktiwnje při mobilizowanju [[Serbske narodne hibanje|serbskeho narodneho hibanja]]. Tak běše mjez 1845 do 1847 sekretar přihotowanskeho wuběrka za załoženje [[Maćica Serbska|Maćicy Serbskeje]], přinošowaše k [[Wulka próstwa Serbow|Wulkej próstwy Serbow]], běše pismawjedźer Serbskeho burskeho towarstwa w [[Bukecy|Bukecach]] a w Serbskim rěčenskim towarstwje. W zwisku z poraženej [[Němska rewolucija 1848/1849|rewoluciju]] bu wón dla wobdźělenja w demokratiskim ludowym hibanju přesćěhany, ale 1850 wobhnadźeny. Hladajo na narodne połoženje Serbow, Mosak-Kłosopólski po rewoluciji rezignowany woćichny.
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije