Mikulášovice: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
nowa strona: {{Infokašćik město |wopon = Mikulasovice_znak.png |šěrina = 50/57/56 |dołhota = 14/21/28 |region-ISO = CZ-US |gmejnske čisło= 042562751 |wysokosć…
 
S + jutrowne jěchanje
Rjadka 20:
Gmejna wobsteji z wjesnych dźělow Mikulášovice, Mikulášovičky ''(Kleinnixdorf)'', Salmov ''(Salmdorf)'' a Tomášov ''(Thomasdorf)''.
 
Přez Mikulášovice wjedźetej železniskej čarje [[železniska čara Rumburk–Dolní Poustevna|Rumburk–Dolní Poustevna]] a [[železniska čara Rumburk–Mikulášovice|Rumburk–Mikulášovice]].
 
== Stawizny ==
Wokolina bu w 10. a 11. lětstotku wobsydlena a wjes sama prěni raz w lěće [[1346]] naspomnjena, hdyž měješe hižo cyrkwju. Typiski [[lěsny łanowc]] bu wot Frankow a Durinčanow w běhu němskeje kolonializacije załoženy. Spočatk 19. lětstotka sta so wjeska z industrijnym srjedźišćom, wosebje dla kowarstwa a tule produkowanych nožow. W lěće [[1910]] bě ze 7.000 wobydlerjemi oficielnje najwjetša wjes w cyłej [[Rakusko-Wuherska|Rakusko-Wuherskej]] a dósta w lěće [[1916]] wot kejžora [[Franc Józef I.|Franca Józefa I.]] měšćanske prawa.
 
W lěće 2011 je so w Mikulášovicach tradicija [[Jutrowne jěchanje|Jutrowneho jěchanja]] wobnowiła.
Přez Mikulášovice wjedźetej železniskej čarje [[železniska čara Rumburk–Dolní Poustevna|Rumburk–Dolní Poustevna]] a [[železniska čara Rumburk–Mikulášovice|Rumburk–Mikulášovice]].
 
== Žórła ==
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije