Beno Šołta: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
nowy nastawk w ramiku projekta "Wutwar 2014"
 
SKeine Bearbeitungszusammenfassung
Rjadka 3:
Narodźi so jako syn wučerja w Radworju a wopytowaše Tachantsku šulu a preparandu [[Katolski wučerski seminar|Katolskeho wučerskeho seminara]] w [[Budyšin]]je. Wot 1907 do 1915 bě chowanc [[Serbski seminar|Serbskeho seminara]] w [[Praha|Praze]], hdźež bě do 1912 ze šulerjom němskeho Małostronskeho gymnazija a 1912–15 ze studentom teologije. W lěće 1920 promowowaše na Lipšćanskej uniwersiće pola profesora [[Matija Murko|Matije Murka]] wo tematice prěnjeho hornjoserbskeho přełožka biblije [[Jurij Hawštyn Swětlik|Jurja Hawštyna Swětlika]].
 
Wot lěta 1916 skutkowaše jako kapłan w [[Lipsk]]u a w lěće 1926 přewza farske městno w bliskim [[Markranstädt|Markranstädće]], hdźež wosta hač do lěta 1938. 1938–41 bě z fararjom w [[Pěrno|Pěrnje]], hdźež pomhaše pólskim cuzym dźěłaćerjam. Hižo jako kapłan bě so w Lipsku mjez druhim wo pólskich dźěłaćerjow starał. W lěće 1940 zebra jemu [[gestapo]] wšitke słowjanske knihi a listy. 1941 bu dla zakazanych aktiwitow na dobro Polakow w Pěrnje zajaty a kaž [[Alojs Andricki]] do koncentraciskehotak mjenowaneho „fararskeho bloka“ w koncentraciskim lěhwalěhwje [[Dachau]] donjeseny, hdźež wosta hač do kónca [[Druha swětowa wójna|Druheje swětoweje wójny]], jako so do Pěrna nawróći. Hač do wuměnka w starobje 75 lět bě tam znowa farar, arcyměšnik a duchowny rada.
 
Po wójnje słušeše w lěće 1945 z fararjom [[Jan Cyž-Hajničanski|Janom Cyžom]] k załožerjam [[Łužiskoserbski narodny wuběrk|Łužiskoserbskeho narodneho wuběrka]]. Hižo 1930 bě hromadźe z nim w nadawku [[Serbska ludowa rada|Serbskeje ludoweje rady]] pola pólskeho wonkowneho ministerstwa wo podpěrje Serbow prosył. Beno Šołta bě wot 1915 čłon [[Maćica Serbska|Maćicy Serbskeje]].
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije