Korla Awgust Mosak-Kłosopólski: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
Mikławš (diskusija | přinoški)
Mikławš (diskusija | přinoški)
dodawk
Rjadka 1:
[[Dataja:Korla Awgust Mosak Kłosopólski.png|thumb|Korla Awgust Mosak-Kłosopólski (1820–1898).]]
[[Dataja:Korla Awgust Mosak-Kłosopólski podpis.svg|rechts|rahmenlos|Podpismo Korle Awgusta Mosak-Kłosopólskeho.]]
'''Korla Awgust Mosak-Kłosopólski''' ([[němčina|němsce]] ''Karl August Mosig von Aehrenfeld''; * [[7. meje]] [[1820]] w [[Njeznarowy|Njeznarowach]]; † [[31. julija]] [[1898]] w [[Mała Swóńca|Małej Swóńcy]] pola [[Lubija]]) běše rěčnik, justiciny radźićel, zapósłanc němskeho kejžorskeho sejma, doprědkar serbskeho narodneho wozrodźenja a spěchowar słowjanskeje wzajomnosće.
 
==Žiwjenje==
===Pochad, studijne lěta a kulturne prócowanja===
Korla Awgust Mosak-Kłosopólski narodźi so jako syn serbskeju staršeju Jana Bohumiła Mosaka a jeho mandźelskeje Madleny rodźeneje Křižankec w Njeznarowach, hdźež běše jeho nan herbski wjesny sudnik, kubler a korčmar. Spočatnje wopyta wón hromadźe z [[Jan Bohuwěr Mučink|Janom Bohuwěrom Mučinkom]] šulu w [[Dažin]]je a wot 1832 gymanzij w [[Budyšin]]je. Tam załoži na iniciatiwu [[Jan Arnošt Smoler|Jana Arnošta Smolerja]] 25. februara 1839 hromadźe z [[Jaroměr Hendrich Imiš|Hendrichom Imišom]] a [[Michał Domaška|Michałom Domašku]] towarstwo [[Societas Slavica Budissinensis]].
 
Wot lěta 1839 studowaše Korla Awgust Mosak-Kłosopólski prawnistwo w [[Lipsk]]u, hdźež dźeržeše so hłownje k [[Jan Pětr Jordan|Janej Pětrej Jordanej]]. Wón wuknje jako horliwc słowjanskeje wzajomnosće słowjanske rěče a pisa 2. februara 1840 swojemu přećelej [[Jurij Arnošt Wanak|Wanakej]]:
:: „Wšitke moje nětčiše dźěła dźeja na Słowjanstwo a na naše wulke wotpohladanje wobnowjenja Serbowstwa we Łužicach. Tohodla wuknu pólsku rusowsku rěč z wulkej lohkosću. Čitam dźeń wote dnja słowjanske dźěła, potom ‚Revue Slave‘, kotraž so w Parizu wudawa.“<ref>Hlej Renčowy nekrolog w ''Časopisu Maćicy Serbskeje'', str. 66. {{ref-hsb}}</ref>
 
W lěće 1840 pućowaše wón do [[Praha|Prahi]], hdźež so z wodźacymi čěskimi wosobinami kaž [[Pavel Jozef Šafárik|Šafárikom]], [[Václav Hanka|Hanku]] a [[Josef Jungmann|Jungmannom]] zeznajomni a dale do [[Brno|Brna]], [[Wien]]a, [[Krakow]]a a [[Wrócław]]ja. W Lipsku załoži wokoło lěta 1841 Słowjanske towarstwo, kotrež běše hinak kaž w přiběracym měrje konserwatiwna Lipšćanska [[Sorabija|Sorabija]], politisce doprědkarska organizacija. Do [[němčina|němčiny]] přełoži 1844 Šafárikowu dwuzwjazkowu knihu „Slawische Altertümer“ (originalny titul „Slovanské starožitnosti“, Praha 1837),tehdy standardnu twórbu słowjanskeje wědomosće.
 
Wot 1845 wobdźěli so Mosak-Kłosopólski aktiwnje při mobilizowanju [[Serbske narodne hibanje|serbskeho narodneho hibanja]]. Tak běše mjez 1845 do 1847 sekretar přihotowanskeho wuběrka za załoženje [[Maćica Serbska|Maćicy Serbskeje]], přinošowaše k [[Wulka próstwa Serbow|Wulkej próstwy Serbow]], běše pismawjedźer Serbskeho burskeho towarstwa w [[Bukecy|Bukecach]] a w Serbskim rěčenskim towarstwje. W zwisku z poraženej [[Němska rewolucija 1848/1849|rewoluciju]] bu wón dla wobdźělenja w demokratiskim ludowym hibanju přesćěhany, ale 1850 wobhnadźeny. Hladajo na narodne połoženje Serbow, Mosak-Kłosopólski po rewoluciji rezignowany woćichny.
W lěće 1842 wotpołoži Mosak-Kłosopólski swoje juristiske a 1844 tež swoje rěčniske pruwowanje. Wot lěta 1844 do 1856 přewza wón patrimonialne sudnistwo knježeho dwora w [[Šumbach]]u a běše wot 31. januara 1848 rěčnik při Lubijskim sudnistwje. Kupiwši sebi ryćerkubło w [[Serbske Pawlecy|Serbskich Pawlecach]] so dźěd Mosaka-Kłosopólskeho, prosty serbski bur, do zemjanstwa pozběhny. Po tym zo so nan Korle Awgusta Mosaka-Kłosopólskeho titula wzda, wón jón wot lěta 1866 zaso aktiwnje wužiwaše a kupi sebi knježi dwór w Małej Swóńcy. Wón wopyta nimale wšě kraje a wjetše města [[Europa|Europy]] kaž tež [[Palestina|Palestinu]] a [[Jeruzalem]]. Po swojej smjerći pochowa so wón na pohrjebnišću w Lubiju.
 
===Skutkowanje jako rěčnik a zapósłanc===
Wot 1844 běše Korla Awgust Mosak-Kłosopólski sobustaw [[Hornjołužiska towaršnosć wědomosćow|Hornjołužiskeje towaršnosće wědomosćow]] w [[Zhorjelc]]u, wot 1847 čłon [[Maćica Serbska|Maćicy Serbskeje]], wot 1889 čestny sobustaw.
W lěće 1842 wotpołoži Mosak-Kłosopólski swoje juristiske a 1844 tež swoje rěčniske pruwowanje. Wot lěta 1844 do 1856 přewza wón patrimonialne sudnistwo knježeho dwora w [[Šumbach]]u a běše wot 31. januara 1848 rěčnik při Lubijskim sudnistwje. Wón zakitowaše mjez druhim Maćicu Serbsku w skóržbje nastupajo [[Serbski dom (Lawske hrjebje)|Serbski dom]] a druhich wosobinow. Kupiwši sebi ryćerkubło w [[Serbske Pawlecy|Serbskich Pawlecach]] so dźěd Mosaka-Kłosopólskeho, prosty serbski bur, do zemjanstwa pozběhny. Po tym zo so nan Korle Awgusta Mosaka-Kłosopólskeho titula wzda, wón jón wot lěta 1866 zaso aktiwnje wužiwaše a kupi sebi knježi dwór w Małej Swóńcy. WónMosak-Kłosopólski wopytabu nimale1867 wšějako krajezapósłanc do sejma Sewjeroněmskeho zwjazka a wjetše1871 městado [[Europa|Europy]]Němskeho kažsejma težza [[Palestina|Palestinu]]narodno-liberalnu astronu we wólbnym wokrjesu ''Sakska 2 (Lubij-[[JeruzalemBenadźice]])'' woleny.<ref>Fritz PoSpecht, swojejPaul smjerćiSchwabe: pochowa''Die soReichstagswahlen wónvon na1867 pohrjebnišćubis w1903. LubijuEine Statistik der Reichstagswahlen nebst den Programmen der Parteien und einem Verzeichnis der gewählten Abgeordneten''. Verlag Carl Heymann, Berlin 1904, str. 218sl. {{ref-de}}</ref>
 
Mosak-Kłosopólski měješe wulke rěčne znajomosće a wopyta nimale wšě kraje a wjetše města [[Europa|Europy]] kaž tež [[Palestina|Palestinu]] a [[Jeruzalem]]. Po swojej smjerći pochowa so wón na pohrjebnišću w Lubiju.
 
==Twórby==
Korla Awgust Mosak-Kłosopólski přełoži z Heinrichom Wuttkom 1844 Šafárikowu dwuzwjazkowu knihu „Slawische Altertümer“ (originalny titul „Slovanské starožitnosti“, Praha 1837) do němčiny:
* [http://books.google.de/books?id=qkgPAAAAQAAJ&printsec=frontcover&hl=de&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q&f=false ''Slawische Altertümer. Erster Band.''] Verlag von Wilhelm Engelmann, Lipsk 1843.
* [http://books.google.de/books?id=BtEy7C1C1PYC&printsec=frontcover&hl=de&source=gbs_ge_summary_r&cad=0#v=onepage&q&f=false''Slawische Altertümer. Zweiter Band.''] Verlag von Wilhelm Engelmann, Lipsk 1844.
 
==Česćowanja==
Wot lěta 1844 běše Korla Awgust Mosak-Kłosopólski sobustaw [[Hornjołužiska towaršnosć wědomosćow|Hornjołužiskeje towaršnosće wědomosćow]] w [[Zhorjelc]]u, wot 1892 jeho čestny sobustaw<ref>Richard Jecht (wud.): ''Nekrolog: Justizrat C. A. Mosig v. Ährenfeld.'' W: ''Neues Lausitzisches Magazin.'' Zwjazk 74 (1898), str. 319. {{ref-de}}</ref> wot 1847 čłon [[Maćica Serbska|Maćicy Serbskeje]], a wot 1889 jeje čestny sobustaw.
 
Při składnosći swojeho pjećdźesatlětneho jubileja spožči sakski kral Albert Mosakej-Kłosopólskemu w lěće 1898 ryćerski křiž prěnjeje klasy sakskeho Albrechtoweho rjadu.
 
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije