Jan Arnošt Smoler: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
Mikławš (diskusija | přinoški)
Rjadka 18:
Za [[Jan Pětr Jordan|Jordanowy]] časopis ''[[Jutnička]]'', kotryž so hač do junija 1842 jenož poł lěta wudawa, zdoby wón [[Handrij Zejler|Zejlerja]] jako redaktora. Časopis wudawaše so wot toho časa pod mjenom ''[[Tydźenska Nowina]]''. Zhromadnje z [[Jan Awgust Warko|Warkom]] přełoži čěski ''Wothłós pěsni ruskich'' wot [[František Ladislav Čelakovský|Čelakovskeho]] (originalny titul „Ohlas písní ruských”) do serbšćiny. Běše to scyła prěni přełožk słowjanskeje rěče, kotryž w knižnej formje wuńdźe. Smoler organizowaše po namjeće [[Korla Awgust Kocor|Kocora]] serbske spěwanske swjedźenje. Prěni spěwanski swjedźeń wotmě so 1845 w „Třělerni” w Budyšinje.
 
Jan Arnošt Smoler spěchowaše a podpěrowaše w času narodneho hibanja załoženje mnoho towarstwow, kaž na přikład w [[Bukecy|Bukecach]], [[Njeswačidło|Njeswačidle]] abo [[Minakał|Minakale]]. Jako čłon 1848 załoženeho budyskeho towarstwa ''Bjesada'' skutkowaše w prěnim serbskim dźiwadle sobu. W čěskej činohrě „Rohowin Štyrirohač” wot Václava Klimenta KlicperaKlicpery (přełožena wot [[Jan Ćěsla|Ćěsle]] a [[Pětr Dučman|Dučmana]]) hraješe Smoler rólu rychtarja.<ref>Jenč, Rudolf: ''Stawizny serbskeho pismowstwa: 2. dźěl'' Ludowe nakładnistwo Domowina. Budyšin 1960. str. 140.</ref>
 
Hižo w lěće 1845 běše po přikładźe „Matice české”, kotraž z pjenježnych přinoškow knižki za čěski lud wudawaše, a „Matice Srpske” załoženje [[Maćica Serbska|Towarstwa Maćicy Serbskeje]] zahajił. Dokelž so wustawki hakle 1846 wot sakskeho ministerstwa a 1847 wot pruskeho knježerstwa wobtwjerdźa, załoži so [[Maćica Serbska]] hakle w lěće 1847 w Budyskim lokalu „K winicy”. W lětach 1847 do 1852 běše Smoler prěni redaktor ''[[Časopis Maćicy Serbskeje|Časopisa Maćicy Serbskeje]]''. Wón přesydli so za krótki čas do Lipska, štož běše w času předměrca, přez poměrnje liberalne nałožowanje censury sakskeho stata, centrum opozicionelneho nowinarstwa w Němskej.<ref>Gross, Reiner: ''Geschichte Sachsens.'' Dresden, Leipzig 2007. 4., erweiterte und aktualisierte Auflage. str. 221.</ref> Tam skutkowaše jako korektor w nakładnistwje ''Brockhaus'' a soburedaktor [[Jan Pětr Jordan|Jordanoweho]] časopisa ''Jahrbücher für slawische Literatur, Kunst und Wissenschaft'', kiž měješe w tu- a wukraju mjez rěčespytnikami wulki wuznam. W lěće 1848 doda poslednim politisku přiłohu ''Slavische Rundschau'', kotryž nětko doskónčnje w Budyšinje bydlo redigowaše a w swójskim nakładnistwje wudawaše.
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije