Uralske rěče: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
Michawiki (diskusija | přinoški)
SKeine Bearbeitungszusammenfassung
Michawiki (diskusija | přinoški)
Keine Bearbeitungszusammenfassung
Rjadka 15:
}}
 
'''Uralske rěče''' tworja samostatnu rěčnu swójbu, kotrejž přisłuša 24 mil. wobydlerjow srjedźnej, sewjernej a wuchodnej [[Europa|Europy]]. Wosebje rěči so z nimije we [[Finska|Finskej]], [[Madźarska|Madźarskej]], [[Estiska|Estiskej]] a [[Ruska|Ruskej]].
 
== Přiznamjenja ==
Někotre přiznamjenja tutych rěčow su:
 
* Su [[rěčnaRěčna typologija|syntetiske rěče]]
* Časte wužiwanje njewotwisnych [[sufiks]]ow
* Wulka ličba [[pad (gramatika)|padow]]
* [[Wokalna harmonija]] (faluje tola na př. k estišćinje)
* Žadynžkuli gramatiski [[genus]]
* Za [[negacija|negaciju]] eksistuje w najwjetšichnajwjace rěčach [[fleksija|flektujomny]] [[pomocny werb]].
 
== Pradomizna ==
Domizna zhromadneje maćeršćiny wšěch uralskich rěčow, tuž ''Proto-Uralskejeprotouralšćiny'', ležałaležeše najskerje w centralnym abo južnym Uralskim regionje. Tuta předpokładowana [[pradomizna]] bě rozsudźowanarozsudna za mjenowanjepomjenowanje rěčneje swójby. Proces wotdźělenjawotdźělowanja jednotliwych uralskich skupinow a jich připućowanja do pózdnišich sydlerskichsydlenskich teritorijow je před něhdźe 5000 lětami započinałzapočał.
 
== WědaWědomosć ==
Wědomosć wo uralskich rěčowrěčach a z tym zwjazowanejezwjazanej kulturykulturje rěka [[Uralistikauralistika]] abo – w padźe wobmjezowanja na jedynjednu wobeju hłownejuuralskeju hałuzyhłowneju Uralskichhałuzow – '''[[Finougristikafinougristika]]''' a '''[[Samojedistikasamojedistika]]'''.
 
== Hłowne rěče ==
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije