Nahuatl (rěč): Rozdźěl mjez wersijomaj
Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
→Gramatika, syntaksa: přełožk schowaneho teksta |
→Gramatika, syntaksa: přełožk schowaneho teksta |
||
Rjadka 132:
''anpipiltin'' – Sće princy („wy princy“)<br />
''pipiltin'' – Woni su princy („woni princy“)
Wjele městnostne mjena w Mexiko kónča na ''-co'', ''-pan'' abo ''-tlan''. Při tym dźe wo městno pokazace kóncowki ([[lokatiw]]ne sufiksy) Nahuatl. Kóncowka ''-tzinco'', w městnostnych mjenach dźensa zwjetša ''-cingo'' pisana, je z Nahuatl-afiskow ''-tzin'' (respektowa forma) a ''-co'' zestajena. Kóncowka ''-tenanco'' (tež ''-tenango'') wobsteji ze substantiwa ''tenāmitl'', měšćanska murja, a lokatiwneho sufiks ''-co'', so poćahuje tuž na skrućowane městno. Tworjenje z afiksow resp. zdónkow ''te-'' (pokazuje wobsydstwo), ''nantli'' (mać) a ''-co'' (lokatiw) njeje dla nuzneje pozicije posesiwneho pronomena na spočatku słowa móžne. Interpretacija, zo tute městnostne mjena na stare [[Bohowka|bohowki]] abo [[Marija (mać Jesu)|Knježnu Mariju]] wotkazuja, tohodla njeje zdźeržujomna.
Prěnjotne [[ličbnik]]i Nahuatl bazuja kaž najprjedy při wšěch rěčach [[Srjedźna Amerika|Srjedźneje Ameriki]] konsekwentnje na [[Wigesimalny system|systemje na bazy dwacetki]]. Dźensniši dźeń so zwjetša ličbniki wot 21 abo tež hižo wot štyrjoch abo pjećoch zapominachu, tak zo sam jednorěčne najbóle na Španišćinje liča.
== Noty ==
|