Jurij Chěžka: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
SKeine Bearbeitungszusammenfassung
Alojs (diskusija | přinoški)
artikl rozšěrił
Rjadka 33:
}}
 
 
'''Jurij Chěžka''' (*[[22. julija]] [[1917]], w [[Hórki|Hórkach]], - [[1944]] w [[Juhosłowjanska|Juhosłowjanskej]]|) bě [[Serbja|serbski]]prěni basnikzastupjer moderneje poezije dwaceteho lětstotka w serbskej literaturje.
 
Jurij Chěžka narodźi so 22. julija 1917 w Hórkach jako třeće ze šěsć dźěći do swójby skałarja a twarca studnjow Mikławša Chěžki. Jeho mać Hana, rodźena Delenkec, pochadźa z [[Haslow|Haslowa]] a bě znata jeje njewšědneho powědarskeho talenta dla. W knižce [[Pawoł Nedo|Pawoła Neda]] „Wopyt pola bajkarki“ ([[Budyšin]] [[1957]]) bu jej pomnik w ludowědnej literaturje stajeny.
Nan znjezboži smjernje jako běše Jurij runje 14 lět stary a Chěžkec swójba bědźeše so po tym jara z nuzu a chudobu.
 
Po połpjata lěće na šuli w [[Chrósćicy|Chrósćicach]] wopytowaše Jurij Chěžka Arcybiskopski gymnazij w [[Praha|Praze]], hdźež bě z chowancom katolskeho internata. Wuwučowanska rěč bě [[čěšćina]]. W serbšćinje wukmanješe serbskich chowancow [[Mikławš Krječmar]] na kónctydźenskich zhromadźiznach 1931 wobnowjeneje „[[Serbowka|Serbowki]]“.
 
1936 debitowaše Jurij Chěžka z prěnimi poetiskimi probami w „[[Serbski student|Serbskim studenće]]“. W maturitnych prózdninach lěta [[1937]] napisa wón zběrku z 23 basnjemi pod titulom „Na puću za druhej domiznu“. Zběrka je so jako rukopisny zešiwk wuchowała a wobsahuje jadro jeho noweje serbskeje poezije.
 
Štwórć lěta po zakazu „[[Serbske Nowiny|Serbskich Nowin]]“ w lěću 1937 wuńdźe prěnje čisło „Gmejnskeje heje“ („organ towarstwa serbskich studowacych w Praze“) z Jurjom Chěžku jako zamołwitym redaktorom. W dźewjeć čisłach časopisa namakaja so poslednje jeho basnje.
 
Po maturje bě so na Karlowej uniwersiće na studij bohemistiki a germanistiki a w pódlanskim předmjeće sorabistiki zapisał. Katedra za serbsku rěč, literaturu a kulturne stawizny bě so jako prěnja sorabistiska katedra w lěće 1933/34 załožiła. Profesuru bě dóstał dr. [[Josef Páta]].
 
Po wobsadźenju Čěskosłowakskeje dnja 15. měrca [[1939]] zaja [[Gestapo]] Chěžku a přewjeze jeho do přepytowanskeje jatby do [[Drježdźany|Drježdźan]]. Wobhladniwje pak bě z časom wšón pisomny material schował a tuž jeho po měsacu zaso pušćichu, zo bychu jeho štyri njedźele na to do wójska sćahnyli. Z jeho štyrilětneho wójnskeho časa su so zachowali někotre listy z fronty, kotrež je Mikławšej Krječmarjej do Prahi napisał. Mjez 13. a 17. oktobrom 1944 dezertowaše z Wehrmachty w bliskosći južnosłowjanskich městow [[Kraljevo]], [[Kruševac]] a [[Kragujevac]] a na njeznate wašnje zahiny.
 
 
 
 
 
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije