Žołty komonc: Rozdźěl mjez wersijomaj

Inhalt gelöscht Inhalt hinzugefügt
Rubinbot (diskusija | přinoški)
S dodawk
Rjadka 9:
|swójba=[[Łušćinowcy]] (Fabaceae)
|podswójba=[[Mjetelojte kwěty]] (Faboideae)
|ród=[[Komonc]]<ref>Prawopisny słownik, Hornjoserbski słownik, ISBN 3-7420-1920-1, strona 203</ref><ref>[http://www.boehmak.de/cgi-bin/upreloz.cgi?pytaj=Steinklee&wotsadz=p%C5%99e%C5%82o%C5%BE%28%C3%BCbersetze%29 W internetowym słowniku: Steinklee]</ref> (Melilotus)
|ród=[[Komonc]] (Melilotus)
|družina=[[Žołty komonc]]
|wědomostne mjeno=Melilotus officinalis
Rjadka 18:
'''Žołty komonc''' (''Melilotus officinalis'') je rostlina ze swójby [[łušćinowcy|łušćinowcow]].
 
== Mjeno roda ==
Mjeno roda je wot grjekskeju słowow ''meli'' "měd" a ''lotus'' "dźećel" wotwodźene.
 
== Wopis ==
Žołty komonc je naha, najčasćišo jednolětna rostlina, kotraž docpěwa wysokosć wot 1,5 m (wot 30 hač do 100 cm).
 
[[Stołpik]] je zrunany, často rozhałužkowany, deleka nahi, horjeka krótko přilěhujcy kosmaty a lisćaty.
 
[[Łopjeno|Łopjena]] su 3-ličbne a stołpikate. Łopješka su podołhojty-owalne abo linealne a na kromje zubate. Srjedźne su jasnje dlěje stołpikate hač bóčne.
Rjadka 34:
Po [[měd|mjedźe]] wonjace kćenja poskićuja [[pčołka|pčołki]] wjele [[nektar]]a.
 
== Stejnišćo ==
Žołty komonc rosće na pućowych, nasypach, železnicowym terenje, skałach a rólnych kromach, pustym kraju a smjećišćach.
 
==Přestrjeń Rozšěrjenje ==
Žołty komonc je w [[Europa|Europje]] a [[Azija|Aziji]] rozšerjeny.
 
== Noty ==
<references/>
 
== Žórła ==
* GU Maxi-Kompaß Blumen, ISBN 3-7742-3852-9, strona 51 {{ref-de}}
* GU Naturführer Blumen, ISBN 3-7742-1507-3, stronje 56-57 {{ref-de}}
* Schauer - Caspari: Pflanzenführer für unterwegs, ISBN 978-3-8354-0354-3, 2. nakład, 2008, strona 148 {{ref-de}}
* Seidel/Eisenreich: BLV Bestimmungsbuch Blütenpflanzen, ISBN 3-405-13557-5, stronje 44-45 {{ref-de}}
* Spohn, Aichele, Golte-Bechtle, Spohn: Was blüht denn da? Kosmos Naturführer (2008), ISBN 978-3-440-11379-0, strona 320 {{ref-de}}
* Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
* Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
Z Wikipedije, swobodneje encyklopedije