Łučna křižnička
Łučna křižnička (Polygala vulgaris) | |
systematika | |
---|---|
Domena | Eukaryoty |
Swět | Rostlinstwo |
Rosidy Eurosidy I | |
rjad: | (Fabales) |
swójba: | Křižničkowe rostliny (Polygalaceae) |
ród: | Křižnička[1] (Polygala) |
družina: | Łučna křižnička |
wědomostne mjeno | |
Polygala vulgaris | |
L. | |
Łučna křižnička (Polygala vulgaris) je rostlina ze swójby křižničkowych rostlinow (Polygalaceae).
Wopis wobdźěłać
Łučna křižnička je trajne zelo, kotrež docpěwa wysokosć wot 5 hač 20 cm.
Kćenja wobdźěłać
Kćěje wot meje hač awgusta. Kič je spočatnje zawalita, pozdźišo podlěšena. Kćenja su módre abo fijałkojte, rědko róžojte abo běłe. Bóčne kćenjowe křidleška docpěwaja dołhośc wot 6 hač 8 mm.
Stejnišćo wobdźěłać
Rosće na suchich trawnikach, nad silikatowej kamjeniznu, na holach, pućowych kromach a w skłoninach. Preferuje bazochudych, kisałych podach.
Rozšěrjenje wobdźěłać
Wužiwanje wobdźěłać
Nóžki wobdźěłać
- ↑ Pawoł Völkel: Prawopisny słownik hornjoserbskeje rěče. Hornjoserbsko-němski słownik. Ludowe nakładnistwo Domowina, Budyšin 2005, ISBN 3-7420-1920-1, str. 220.
Žórła wobdźěłać
- Spohn, Aichele, Golte-Bechtle, Spohn: Was blüht denn da? Kosmos Naturführer (2008), ISBN 978-3-440-11379-0, strona 238 (němsce)
- Brankačk, Jurij: Wobrazowy słownik hornjoserbskich rostlinskich mjenow na CD ROM. Rěčny centrum WITAJ, wudaće za serbske šule. Budyšin 2005.
- Kubát, K. (Hlavní editor): Klíč ke květeně České republiky. Academia, Praha (2002)
- Lajnert, Jan: Rostlinske mjena. Serbske. Němske. Łaćanske. Rjadowane po přirodnym systemje. Volk und Wissen Volkseigener Verlag Berlin (1954)
- Rězak, Filip: Němsko-serbski wšowědny słownik hornjołužiskeje rěče. Donnerhak, Budyšin (1920)
Eksterne wotkazy wobdźěłać
Łučna křižnička. W: FloraWeb.de. (němsce)